Regionálna novinárčina býva neprávom podceňovaná. Prečo je dôležitá a aké sú jej súčasné problémy?
Keď Andrej Babiš na svojej ceste do Strakovej akadémie skupoval české médiá, začalo sa celkom logicky hovoriť o oligarchizácii médií a zásadnom ohrozovaní ich nezávislosti. Tieto obavy navyše potvrdzujú ďalšie udalosti posledných rokov, ako je vymenovanie podivných osobností do mediálnych rád, v poslednej dobe najmä do rady Českej televízie.
Pri týchto debatách ale prehliadame iný problém: regionálne médiá, pokiaľ vôbec ešte existujú, svoju nezávislosť stratili už dávno. V Prostějove, relatívne priemernom stredne veľkom meste, dávno pred Babišom platilo, že tunajšie médiá viac či menej ovládajú politici. Odstup od nich si držal iba regionálny Denník – periodikum, ktoré je súčasťou celoštátneho koncernu. Na rozdiel od ostatných miestnych periodík tak nemusel riešiť, ako si článkom o radničnej reprezentácii nenaštvať svojho majiteľa a neohroziť jeho podnikateľské záujmy.
Oligarchizácia médií v jednoduchojovskom podaní dokonca znamenala, že jedny regionálne noviny ovládalo jedno krídlo ODS, druhé noviny malo pod palcom iné krídlo rovnakej strany. V dobe regionálnych snemov tak obe médiá dokonca slúžili ako nástroj vnútrostraníckych vojen. Že médiá ovládané radničnou koalíciou slúžia na diskreditáciu opozície a naopak, to už v prostredí lokálnych médií ani nevzbudzuje údiv.
Popisovanie tlačových správ
Lenže aj tieto médiá, ako sú regionálne Denníky, začali vo svojej úlohe sa stále so zmenšujúcimi rozpočtami zlyhávať. Na pozíciách v redakciách dochádza k veľkej fluktuácii, novinári musia naplniť noviny obsahom a už nie je také podstatné, akú má taký obsah kvalitu. A ľahšie ako písať vlastný článok, vymýšľať témy, obvolávať zdroje alebo dokonca získavať informácie na schôdzkach, je opísať tlačovú správu nachystanú z radnice.
Niet preto ani divu, že s pribúdajúcim množstvom internetových zdrojov ľudia prestali za papierové noviny utrácať, a dnes preto máme veľa online webov stojacich na tom, že kopírujú tlačové správy – od polície, od hasičov, z radnice, z kraja. Zdrojov je dosť. Keď sa k tomu navyše pridá šikovne napísaný článok o tom, aké bude cez víkend počasie, záujem mnohých čitateľov o okolité dianie je úplne uspokojený.
Na trh s novinami vstúpili vo veľkom radnice
Ako pred časom podotkla medioložka Lenka Waschková Cisárová, ktorá sa výskumom regionálnych médií zaoberá, lokálne noviny a weby majú konkurenciu, o ktorej sa príliš nehovorí: spravodajcu miest a obcí.
Ťažko povedať, ako by verejnosť vnímala, keby prišiel nejaký predseda vlády s nápadom, že si vláda zriadi svoje periodikum, ktoré bude za verejné peniaze každý mesiac distribuovať do schránok v celej krajine a bude v ňom občanov informovať o svojej činnosti, o tom, čo presadila, a ako to robí dobre. Taký premiér by zrejme čelil oprávnenej kritike, že chce za verejné peniaze prevádzkovať vlastnú kampaň.
Lenže radničných spravodajcov vo veľkých mestách presne tak fungujú. Stojí radnica nemalé peniaze a slúži ako osobný PR politikov, ktorí sú aktuálne pri moci. A vzhľadom na to, že predávajú inzerciu a inzerentom garantujú doručenie novín do každej schránky, nemôžu im konkurovať žiadne iné regionálne noviny ani celoštátne noviny s regionálnou prílohou.
Radničné periodiká navyše ani náznakom neznesú porovnanie s verejnoprávnymi médiami. Tie nesmú slúžiť ako propagačný nástroj vlády (hoci napríklad prezident Zeman si myslí opak) a majú, hoci možno nie dokonale, zaistené inštitucionálne záruky nezávislosti.
Vydávanie radničných spravodajcov ale nie je jedinou metódou, akým radnice ovplyvňujú lokálny mediálny trh vo svoj prospech. Tou ďalšou je inzercia. Radnice si inzeráty kupujú, napríklad keď prezentujú voľné pracovné miesta či nehnuteľnosti na predaj. Oveľa väčšie a skryté čiastky ale do lokálnych médií prúdia z organizácií, ktoré mestá zriaďujú, či už ide o kultúrne organizácie ako kiná alebo divadlá či školy, alebo o spoločnosti, v ktorých majú mestá majetkovú účasť: spoločnosti spravujúce bytový fond, mestské lesy alebo vodárne .
Keď noviny rozhodujú voľby
Ak majú regionálne médiá v rukách politici a používajú ich ako diskreditačný nástroj, možnosti efektívnej obrany poškodených v podstate neexistujú.
To je vidieť na prípade periodika Prostějovský Večerník: najčítanejšie noviny v okresnom meste ovládajú politici z miestnej ODS a ČSSD, stránia radničnú koalíciu a píšu negatívne o každom, kto proti radnici vystúpi. A je jedno či je to opozičný politik, alebo len aktívny občan, ktorý zoberie odvahu a ide o niečom prehovoriť na zastupiteľstvo.
Vydavateľ novín má zákazku od mesta: robí pre neho grafiku a redakčné práce na oficiálnom mestskom periodiku, radničných listoch. Okrem toho v Prostějovskom Večerníku hojne inzeruje ako samotné mesto, tak mestské organizácie a spoločnosti a prípadne aj firmy, ktoré dostávajú od mesta zákazky. Pred voľbami Večerník dostáva slušnú finančnú injekciu z rozpočtov jednotlivých spriatelených politických strán. Učebnicový príklad kumulácie politickej, ekonomickej a mediálnej moci v lokálnych pomeroch. Verejná mienka mesta je propagandistickou mašinériou jedného média zásadne poznamenaná.
Ako sa ale proti nepravdivým a dehonestujúcim článkom brániť? Ťažko. Súdy síce už niekoľkokrát konštatovali, že tieto noviny nepísali pravdu, vždy ale až po niekoľkých rokoch. Satisfakčný účinok takého rozsudku a vysúdeného ospravedlnenia je nulový, pretože nikto si už nepamätá pôvodný článok. Finančné náhrady ujmy, ktoré súdy priznávajú, sú spravidla smiešne; veď kritizovaný človek je osoba verejne činná a musí predsa všeličo zniesť! Na druhej strane, aj keby súdy priznávali odškodnenie v rade státisícov, vydavateľovi novín by to mohlo byť rovnako jedno: holt by vymyslel ďalší peňazovod z verejných rozpočtov.
To všetko tvorí kruh, ktorý prakticky nejde rozotnúť: takto silné noviny v Prostějove rozhodujú voľby, takže v politike sa nič nezmení a peňazovody vydavateľovi zostanú zachované, a teda ďalej ide manipulovať verejnú mienku, aby voľby nezmenili osadenstvo radnice.
Politická kultúra a hospodárenie v mestách? Veľakrát horšie ako v parlamente
A prečo sú vlastne kvalitné lokálne médiá také dôležité? Napríklad preto, že posilňujú identifikáciu ľudí s ich regiónom, napomáhajú komunitnému životu. Môžu prispieť k tomu, že ľuďom nebude ľahostajné, ako vyzerá ich okolie.
A potom je tu ešte jeden, pragmatickejší argument: územné samosprávy (obce a kraje) hospodária s nemalými peniazmi. Napríklad z dane z pridanej hodnoty ide pätina obciam, výťažok z daní z nehnuteľných vecí ide celý do obecnej kasy obce, kde sa nehnuteľnosť nachádza. A nad týmito peniazmi tak neexistuje dostatočná občianska kontrola.
Zatiaľ čo hospodárenie ministerstiev strážia okrem novinárov rôzne neziskové watchdogové organizácie, ktoré na to majú kapacity, v mestách tieto mechanizmy v podstate nie sú; kritické regionálne noviny vymizli a miestne spolky stojace na dobrovoľníckej práci majú malú kapacitu, ktorá sa spravidla vyčerpá na miestnom probléme „za barakom“. Na celoštátnej úrovni sú aj opoziční poslanci platení na plný úväzok s určitým aparátom okrem iného za to, aby kontrolovali a strážili vládu; v mestách prirodzene nič také nie je a opoziční zastupitelia obetujú svoj čas na úkor rodín a koníčkov.
Nulová kontrola miest a obcí potom vedie aj k tomu, že si politici môžu viac dovoliť. Politická kultúra rokovaní mestských zastupiteľstiev je mnohokrát horšia ako v Poslaneckej snemovni, ktorá je pod drobnohľadom novinárov a televíznych kamier. A je to smutné o to viac, že to nikoho nezaujíma.
Pre občanov, ktorí nemajú čas chodiť na rokovania Mestského zastupiteľstva a nemajú čas ani schopnosti prečítať oficiálne dokumenty z rokovania samosprávy, sú regionálne noviny prakticky jedinou možnosťou, ako kontrolovať činnosť mesta. Bez fungujúcich médií a aktívnych občanov nemôže fungovať dobrá demokracia. A všetko začína odspodu. Ak má verejnosť nízke požiadavky na svoje komunálne politiky, nebude veľmi očakávať ani od poslancov alebo členov vlády.
